Bolí to!
Anjelská tvárička pozerá na dvere,
ruky má drevené, nevstane s postele.
Za krídla chytili studenú obliečku,
kostrnky do zubov, páperie pod sviečku.
Rodinné pohľady hrejú mu pokožku,
Anjel viac nevstane, ostáva na lôžku.
Neprajníci dnes tiež zbrane zložili,
Úpenlivo prosili o záchranu vo chvíli.
Anjel je krehký, upadajú myšlienky.
Ostanú pre neho len krásne spomienky.
Stále je boľavý, no chce ešte chvíľu.
Bolesť bodla do hlavy, uberá mu silu.
Zaspáva naveky, berú ho oblaky
A bolí to!