Vzala mi ťa čierna tma
Ostala mi len spomienka na teba.
Boh mi z neb poslal teba -anjela.
Pod tvojimi krídlami som našla oporu,
vzal si si so sebou moje šťastie do hrobu.
Keď sme boli spolu, vzlietli sme k výšinám,
sama už cestu nehľadám.
Moje krídla si mi vzal,
cestu ďalej neukázal.
Zranená padám v mdlobách na kolená.
Život mi hádže pod nohy polená.
Neviem ísť ďalej, v srdci smútok mám,
chcela som ísť za tebou, no teraz neviem kam.
Preplakané noci, čo končia nad ránom,
prikryla ťa čierna tma, bielym hodvábom.
Prosila som: "Ešte chvíľu, nechaj ma s ním stráviť čas.
Prosím! Neber mi ho znova zas!"
Krutá zima zaviala mojim telom,
tma mi nesplnila prosbu. Neviem akým mám ísť smerom.
Strácam sa v tme, slzy z tváre padajú,
vločky snehu vo vetre a moje srdce praská od žiaľu.
Odišiel si, hoc spätný lístok si nemal,
ktovie, čo bolo to posledné, čo si si v duchu prial.
