keď odpovede nepoznáme
Patríte aj vy medzi ľudí, ktorí sa pýtajú, ako môže Boh existovať keď dopustí aby bol svet zlý? Odpoveď na túto otázku čerpám s výpovede človeka, s ktorým som sa rozprávala, a zadefinoval tento problém úžasnými myšlienkami. J
Boh nie je zlý, práveže On nás miluje a som presvedčená, že každý človek má v sebe kúsok Boha. Miluje nás natoľko, že obetoval svojho jednorodeného syna aby umrel na kríži za nás a naše hriechy a to je podľa mňa úplne najväčšia vec čo mohol pre ľudstvo urobiť. Alebo snáď poznáte niekoho, kto by za ostatných ľudí umrel za ľudí ktorých by vedel že nie sú taký úžasný aby to dávalo zmysel, alebo obetoval by nejaký rodič svoje dieťa pre dobro iných?? Čo myslíte? Nie. Len On nám daroval večný život, a je iba na nás či ho prijmeme... je iba na nás či povieme áno, Bože, som šťastný že si tu a chcem Ťa lepšie spoznať. Alebo to pre nás nebude podstatné a budeme Ho považovať za výmysel cirkvi. On nám dal svoje Písmo, Bibliu ale je na nás či ju budeme čítať alebo radšej zvolíme chat na internete, je na nás či pôjdeme do kostola alebo von s kamarátmi, je na nás, či budeme Bohu veriť a modliť sa alebo budeme veriť sami sebe či niečomu inému... Vždy ale máme na výber. Každý jeden deň sa môžeme rozhodovať, každý deň môžeme zmeniť svoj život.
A vráťme sa teraz k častým otázkam ľudí: Prečo Boh dopustil – napr. prírodnú katastrofu pri ktorej zahynulo toľko ľudí. Uvedomme si však, že toto Boh nemá na svedomí, za to môžu jedine ľudia. A prečo?
1, predsa veľmi dobre vieme že si ničíme prírodu ale netrápi nás to. Dávame na seba voňavky, spreje, dezodoranty, ale vtedy nevidíme že to spôsobuje vo vzduchu stenčenie ozónovej vrestvy, neuvedomujeme si že následkom toho sa topia ľadovce. Neuvedomujeme si to, alebo tomu nekladieme pozornosť. Netrápi nás že vyrubujeme lesy, čím prichádzame o kyslík, netrápi nás že narúšame vyrubovaním prirodzenú biorovnováhu prírody, netrápi nás že kvoli testom na rúže zomreli milióny zvierat. Za to môže jedine človek. Či nie?
2, druhý fakt je, že človek nežije v súlade s prírodou. Keď si človek postavil domy na ploche naplaveného piesku len preto, v tom mieste videl výhodnú ekonomickú polohu, pretože tam dobrý prístup k lodnej preprave, čiže dobrý dopravný kanál, no kto za to môže keď príde zemetrasenie, tornádo alebo čosi podobné, či záplavy, a všetko čo postavil je zrazu zrovnané zo zemou? Bola to predsa iniciatíva toho človeka a teda musel rátať s tým čo sa môže stať. Alebo... ľudia si postavia obydlia pod sopkou, pretože tam majú krásnu krajinu, sú tým aj výnimočný, veď predsa nie každý má také možnosti..však? A potom sopka začne chŕliť lávu, dedinu zaplavý láva, životy ľudí vyhasnú ako sviečka vo vetre a kto za to mohol? Opäť človek. Mal premýšľať rozmnejšie. Čo s tým mohol Boh urobiť??Ale veď On im nepovedal že áno, tam si postavte domy, tam to je krásne, aj zarobíte... NIE.
Predstavme si to tak, že Boh – náš otec, podobenstvo toho že otec dá synovi do rúk rožok a povie mu: drž ho vyššie aby ti ho náš pes nezjedol, syn neposlúchne, pes sa mu zahrazne do rožka a vtedy beží za otcom: Oci zjedol mi z rožka. A on mu na to: tak mu ho uz teraz možeš dať celý. Predsa ho už nemôže jesť. Tak tak je to aj s nami. Neposlúchneme tak teda nesieme následky za svoje činy.
Ďalšia línia sú choroby.
Matke dieťa ochorie na vážnu chorobu. Po čase príde deň keď matka svoje dieťa stratí. Prídu výčitky a otázka: Bože, ak naozaj existuješ, prečo si to dopustil?
Ani vtedy Boh nechce pre nás zle: Podľa mňa v tom môžu byť rôzne odpovede ako napr.
1, Smrť dieťaťa ako vykúpenie z bolesti – už nemusí trpieť bolesti ktoré so sebou priniesla choroba.
2, Boh neustále skúša ľudí, a možno aj toto bola jedna z jeho skúšok.
3, Boh chystá pre to dieťa i matku niečo lepšie... krajšie... možno vedel že dieťa by v živote prežilo tak mnoho bolesti, že ho jednoducho toho ušetril.
4, jednoducho to iba prišlo s následkom choroby, záchrana by bola nemožná a Boh je s tým nič nemá aj keď On vie, že smrťou sa človek dostáva do včeného života a šťastia oslobodený od strastí života... Teda do raja a to je krásna predstava či nie?
Smútiacemu človeku nepomôže nadávať a odcudziť sa Bohu. Práveže modlitba má v sebe obrovskú silu a každý kresťan vie, že iba Boh dokáže utešiť dušu, premeniť slzy na úsmev, pretože Boh je Kráľom nad celým svetom. J
Komentáře
Přehled komentářů
Ďakujem JANKOVI RUMANOVI za inšpiráciu. Chystám sa uverejniť túto úvahu v Baciluse.
Vďaka
(Julisalove, 16. 10. 2010 16:05)